meggie

Zhliadla som ho dnes náhodou. Bola som v aute a on šiel po chodníku. Bol to horký pohľad. Až príliš. Určite ma videl. Až teraz som si všimla aký je pekný.

Stretli sme sa v čajke. Pohádala som sa s bývalým asi po milióntykrát a išla som to zapiť. To nikdy nerobievam, lebo ja zo zásady pijem len v dobrej nálade a aby som mala ešte lepšiu. Tak som spravila výnimku. Zoznámil nás kamarát, ktorý mi kupoval asi piatu tequilu. Mali sme sa o čom rozpávať. Lebo on bol na tom podobne:) Rozprávali sme sa o vzťahoch. O tých horších skôr. Šiel ma odprevadiť. Bus som zmeškala. Prečo asi?? A tak sme spolu strávili asi 20 minút v parku. Nebolo to to najlepšie, poznali sme sa možno hodinu. Ale ja som si snažila predstaviť aké by to bolo keby sme boli naozaj spolu. Nedokázala som. Nepoznali sme sa a ja som pritom ešte stále patrila k W. Na moju vetu: "Naozaj sme sa už rozišli." ,mi s ubezpečujúcim hlasom povedal, "zajtra sa udobríte, o tomto mu nepovieš a všetko bude ok." Uverila som mu. Zaplatil mi taxík domov. A ja som naňho prestala myslieť. Lenže možno práve vtedy zo mňa vyprchala láska k W. Nepovedala som mu o tom. Nebolo to podstatné. Ale tú lásku som už nemohla nájsť, aj keď som sa pokúšala silou mocou. A stále som skúšala, aspoň sa tváriť. Ale odišla..vytriezvela som. Konečne. Veľa ludí nato čakalo...

A teraz aj keď do čajky ešte chodím, nemôžem ho tam stretnúť. Iba jeho kamarátov občas stretnem. Alebo som ho minule stretla keď som išla s W. Tváril sa, že ma nepozná. Ale ja by som mu ešte chcela aspoň to jednoduché ďakujem povedať za taxík. Zato, že vydržal môj alkoholický dych:)))zato, že bol so mnou...alebo mu povedať, že už sme sa naozaj rozišli....

No asi niekto nechce aby sme sa stretli. Snáď na seba narazíme..Ale neviem prečo, mám taký pocit, že tí čo mali len takú jednorázovku sa nejak nestretnú asi aj preto že sa ani nechcú stretnúť. Bolo by strašné vidieť sa striezvo. A ja to aj tak chcem. Som divná?