meggie

Dnes sme boli ako asi kazdy na vsetkych cintorinoch, kde nam niekto lezi. Taky standard. Stretli sme tam rodinu a dohodli sa, ze sa stretneme u babky. Na moje velke prekvapenie som na cintorine v bydlisku mojich starych rodicov nasla nadherne vyzdobeny nahrobok a hrob pripraveny pre mojich starych rodicov. Obidvaja sa podla mna maju dost dobre, tak neviem co tym chceli naznacit. Su tam napisane ich mena s datumami narodenia a velmi ma lakalo zapalit kahanec aj tam. Ale potom som sa uvedomila. Kracam a kracam, a este do Voderad, jaj nechce sa mi. Aaa a ideme babke. Pomyslim si, zas tam budem len jest a citat noviny. Zvlastne, ze sme sa stretli vsetci to sa nestava casto. A uz sa keca o blbostiach, zasa ssa nechytam. Pozeram na hodiny, kedy uz pojdeme. Teplota v miestnosti sa zvysuje, kazdemu je teplo. Ved sme tam skoro 15ti v tej malej kuchyni. Pozeram na trochu zhorete pagaciky a chce sa mi davit. Asi som to prehnala. Vlastne kazda moja navsteva babky spocivav v tom, ze jem a citam casopisy. Ma to niekto takto? Alebo ma to niekto aj inak? Takze pozeram na cervenajucich sa spolusediacich pribuznych. Citim sa tam cudzo, nie ako medzi svojimi. Zachranuje ma pohlad na otca a mamu, ale mamina je zaneprezdnena, predsa len ja najstarsia zo vsetkych sestier. A prichadza dalsia zabava, fotky z 50-ky. Ale zistujem, ze mi to urobilo aj tak zlu naladu, pretoze su to fotky akurat z tej casti na ktorej som uz nebola, bo som isla s istym nemenovanym clovekom do kina na trapny historicky film. A zas pozeram na hodiny a uvedomujem si, ze caj sa uz vypil a som smadna. Tato sa postavil, pytam sa ho s iskrou v ociach: ideme? a on ze no. Len musime pockat na mamu ako vzdy. Zacalis a zdvihat z tych vysedenych stoliciek vsetci. Nie sme rodina chudych a preto musi urcita cast vyjst, aby niektori mali moznost sa obliect. UZ sa tesim domov, ked sedim pri babke a cakam ze mi da trochu penazi(ved predsa len som jej doniesla oznamko) a zrazu pocujem moju tetu ako sa za podrazdenym hlasom pyta, nieco ohladom kacic druhej tety. Ta jej rovnako podrazdene odpoveda. Zasa sa smejem. Asi az moc. JA a babka sa jedine smejeme. Prehlbilo sa to do poriadnej vymene nazorov a ja sa stale smejem. Predstavte si, ze dve zeny sa hadaju o tom, ze ktora ako dobre vychovava svoje deti. Vyzera to ako vazna tema, ale pri ich slovniku soms a nemohla udrzat byt vazna. Vsetci ostatni sa snazia ic od seba odtrhnut. Stekaju na seba jak psy. Ja sa stale smejem, tato ma taha prec, lebo asi nie je pekne, pocuvat moj vysmevny smiech. No konecne sa im to podarilo, jedna z nich odchadza, buchaju sa dvere. Cisto ako male deti. Ja sa stale smejem a nechapem ako sa mozu takto spravat dospeli ludia. Aspon viem po kom som taka tvrdohlava, po otcovej strane to nebude. Ha, ha, ha