Stála na zastávke a rozmýšľala. Stalo sa to naozaj alebo je to len prekrásna utópia? Utópia plná úžasnej farebnosti temných tónov vznášajúcich sa nad nimi. Nie, nebola to láska. Bolo to pobláznenie, s ktorým sa hrala, smiala sa a bola šťastná. Vedela, že to pominie za pár dní, ale aj tak mala maličkú pochybnosť, že je to práve to na čo už dlho čakala. Zmiatla túto myšlienku zo svojho rozumu, keď nastupovala do autobusu. Cítila v sebe neprekonateľnú voľnosť, že môže lietať, celý vesmír si strčiť do vrecka,.. Začala si uvedomovať trochu trápnu situácia, ktorú včera zažila. Chcela sa cítiť trápne, lebo okolnosti tomu nasvedčovali, ale nešlo jej to, vyčítať si to. Povedala mu to čo práve vtedy povedať chcela. Prečo sa za to hanbiť? Je to predsa ona. Veci sa majú hovoriť priamo. Spomenula si na to ako sa pristihla, že sama nechápe, čo to robí. Celý ten čas pred tým ako sa táto zaujímavá skutočnosť stala, bojovala s myšlienkami nad ním. Chcela ho nenávidieť, lebo on k nej bol občas nepríjemný. Chcela ho milovať, keď bol k nej milý. Alebo to nielen chcela, ale sa to aj dialo? Čo to teda bolo? Neplánovala to a predsa vedela, že keby ona nezačala, tak by sa asi ani nič medzi nimi nestalo. Správala sa tak preto, lebo bola atmosféra a nič ani on jej v tom nebránil. Krásne na tom bolo ako sa ho spýtala: „ Som tvoja prvá bozkávačka?“ On na to povedal stlmené áno a dodal krásny úsmev aký má len on.
Ešte stále je v autobuse aj keď už mala vystúpiť. Zasnívala sa. Ešte s nikým to nebolo také ako s ním. To jeho krásne hanbenie pred jeho prvou pusou ako keby mal 14. Ona si to po celý ten čas myslela, že majú obaja 14 a po prvý krát skúmajú svoje prekrásne nedotknuté čisté pery.
Pomaly sa prebúdzala s jeho poslednými slovami, ktoré na ňu nezapôsobili príliš príjemne: „Keď ma chceš, tak sorry a keď nie, tak to nechápem.“ Jej reakcia bola vyplutá z jej úst v pretvárke: „Je to tá druhá možnosť.“ Dosť ju schladil. Nevie, či ho chce a nevie či ho aj nechce. Je pravda, že zaspáva spomienkami a ilúziami spojenými s ním.
Práve si uvedomila, že už prešla svoju zastávku. Ešte, že je to MHD. Išla ulicou a vdychovala tú nezávislosť, slobodu a pocit, že zasa dostala to(toho) čo(koho) chcela....
Komentáre