meggie

takato nastavana som uz tak dlho nebola. najhorsie je na tom to, ze ja nedokazem byt nastvana na nikoho, vzdy som len sama na seba. uz som prisla nato, ze ak sa nieco poriadne dodrbava tak som vzdy pricina len ja a moje haluze. strasne ma to zoziera. mam taky pocit, ze ma ponizili dnes pred celou nasou dedinou, alebo len si kazdy vsimol, ze fakt nie som dost dobra pre ich poziadavky. aj tak mi to moze byt jedno, lebo sa z dediny uz skoro s nikym nerozpravam alebo oni so mnou?...a tak som si raz povedala, ze zacnem novy zivot a zdalo sa mi, ze prichadza...lenze som si to len nahovarala. ti "novi" ludia sa mi otocili chrbtom. a mozem si zato sama, pretoze som sa vratila tam odkial som sa s nimi chcela dostat. a zrazu som zmenila nazor. ja ho fakt nechcem stratit aj ked este ziadny vztah v mojom zivote mi nerobil take prekazky...(dufam, ze si to W neprecita)...a to mozem nazvat laskou? stale ma k nemu nieco taha. zas ma vcera strasne urazil a ja som mu aj tak dala sancu. aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa je mi zle. nekto sa nemoze citit tak ako ja. mam tak nechutne pocity, chce sa mi kricat, plakat, prefackat volakoho, a neverit...a to je najhorsie. vcera to mozno malo skoncit. nemozem to vydrzat tieto pocity..a kto mi pomoze? uz nie som k nikomu uprimna tak ako mozem od niekoho cakat, ze bude ku mne dobry a prijemny alebo len pocuvajuci. mam chut sa ku vsetkemu priznat a potom zas dostanem rozum a zacnem sa spravat "uprimne" na tuto dobu. chape to niekto? existuje vobec nejaka uprimnost, ked chce clovek zit podla seba a nepocuvat ziadne "dobre" rady? komu sa moze priznat s tym ze zasa spadol? rodicia ma zasa len odsudia a zoberu mi mobil alebo co. moja kamoska, ktorej som minuly tyzden povedala, ze je pre mna ta najlepsia ma uz nechape a nema na mna cas. uz sa to zasa vsetko zacalo srat. nemam ani komu vlastne zavolat. nemozem ani mojej sestre...

je mi to jedno ci si to precitas vlado, aj tak som ti to vcera povedala.

radsej sa na mna vsetci vyserte, ja uz naozaj rezignujem..