Prečo si ľudia ubližujú? Ani nevedia niekedy, že ublížili. Vidím to tak len ja? Prečo ma tak bolí, keď vidím ako sa spolužiaci smejú na spolužiačke. Zdá sa to len mne?
Asi som sa už naučila žiť vo svete dospelých. Pri páde stále stávať a ubližovať ďalej, len aby som dosiahla svoj cieľ. A neustále sa prispôsobovať a zabúdať na to zlé a zakrývať to tým dobrým. Ale mám chuť kričať! Povedať, že ma to zabolelo a nechcem, aby mi už niekto toto alebo hento povedal. Všetko prehliadať u kamarátov. A rany ostávajú..A aj tak sa s nimi zabávať akokeby nič. Možno len nemám ľudí okolo seba, ktorí by ma nepodrazili.
Ak takých máte, tak im nezabudnite povedať akí su pre vás dôležití...
Komentáre
.
Ale vieš, ľudí, ktorých to neubližuje, ubližujú tým iných.
Moji kamoši keď vidia že mi niečo padlo zle, tak sú spokojní...strašne to nenávidím a preto sa snažím takto nesprávať, lebo nechcem byť aj ja na takej úrovni...
Permanentní aj periodickí ubližovači
Tí druhí, to je už o inom, tí občas ublížia, vedome, no ja si myslím, že viac nevedome, niekedy aj svojim humorom a tak s tými sa rozprávam, nie je problém. A môžme aj za kamošov byť. Tak to vidím, asi blbo, no snažím sa o to. :-))
Lebo medzi nich aj ja patrím :-((
Moja rada?