meggie

rozisli sme sa naozaj? pytam sa skoro kazdy den. alebo sa len snazime zabudat. ono sa to aj da. obidvaja sme si zvolili tu jednoduchsiu cestu. dostavame obidvaja sancu zacat znova. ja som to mala strasne tazke teraz. o kazdeho cloveka, o ktoreho som sa zacala opierat ma podrazil alebo som pokazila nieco ja. vsetko sa mi vracia, co som kedy spravila tebe. tak velakrat som ti ublizila a naozaj ti chcem teraz povedat velikanske prepac. doteraz som si myslela, ze naozja je chaby len v tebe. aj to ze som ta nechcela predstavit rodicom, bolo odo mna nechutne. vlastne je to uz jedno ci mi odpustis. uz sa neriesi medzi nami nic. prvy vikend co nie sme spolu prave konci a tak to bude stale. je to tazke zvykat si na to, ze nemam komu zavolat a povedat mu jak mi vsetci robia zle a ja som dobra, a ze nikto ma nechape a s nikam nemozem komunikovat bez slov a za nikto nema podobne pocity ako ja...a co este.

spomenula som si ako sme boli na prvom rande. ako si mi doniesol gerberu moju oblubenu, ako som neboa trikrat nadsena z teba a asi ani ty zo mna, ale daval si tomu nadej a stretli sme sa na dalsi den. vobec sme sa nepoznali a zacali sme spolu chodit. nie je to zvlastne? ziadne kamaratstvo pred tym vztahom nebolo, hned sme do toho vhupli bez zabran a take to bolo krasne. ako sme stale chceli byt spolu a ako som ja rada chodila do blavy za tebou a ty ako si ma cakal po skole. aaaach, spomienky, nadherne spomienky, ktore mi stale davaju vela. si clovek, na ktoreha ja nezabudnem nikdy, len budem bez teba zit. mozno neskor, ked zistime, ze aj tak k sebe patrime, ze nikoho ineho si pri sebe nevieme predstavit, sa stretneme a "zili stastne az kym nepomreli"

este stretneme vela ludi, a ja som pocula ako niekto mudry povedal, ze zobrat si mozme len najlepsieho kamarata/kamaratku ale nikdy nie najvacsiu lasku...mozno na tom bude nieco pravdy