meggie

Volako dlho som cikala. po dlhom case tvrde drinky. fuu. no ved to aj skoncilo u nas v bare. tance, dobre, ze nie na stole. par trapasov som teda sposobila dneska, sa divim, ze marianka sa so mnou este bavi. aaa
"majkl nezomrel, to je fraska!!!" som zapocula u nas v bare. niektori jednoducho nechcu verit, ze niekto odisiel. ostava v ich srdci tak ako ho posledny krat videli a zije pre nich stale. ako to teda je? mam verit tomu, ze vsetci ludia co sa o mna nejakym sposobom otreli, ostavaju pri mne a myslia na mna tak ako ja na nich? dost tazko uveritelne..
lobogo bol pri nas cely vikend tak ako milan a je piatok a uz par dni o nich ani slychu takisto ako o majke. ja asi nechapem jednu vec, ktoru asi nepochopim nikdy: ked je niekto tak blizko, ako to, ze dokaze byt zo dna na den tak daleko. ved predsa ked sa uz dostane do mojho zivota tak nech ma aspon trochu zodpovednosti, ze sa treba ozvat, aspon prezvonit, ci zije. co mi povie to, ze si meni statusy na facebooku? chcem jednoducho aspon nieco znamenat. mozno je to sebecke a hlupo naivne, ale chcem byt aspon svetluskou, ktora ukazuje cestu a udava smer. tak vlastne by som mala byt rada, ze ludia sa potom neozyvaju, lebo mozno snad nasli to, co hladali. a ja som len ukazovala ako to najst..
kto sa vyzna...